Vysťahovalectvo do USA

Vysťahovalectvo z obce Žaškov do Ameriky v rokoch 1875 - 1924

Prehľad vysťahovalcov z obce Žaškov do USA v rokoch 1892 - 1924

V druhej polovici 19. stor sa situácia v Ţaškove (a na celej Orave) dramaticky zhoršila. Neustálym dedením sa polia pre rodinu zmenšili natoľko, ţe malé mnoţstvo pôdy nebolo schopné uţiviť rodinu. Ťaţký ţivot obyvateľov Oravy fundovane a výstiţne opísal obvodný notár so sídlom v Rabči v rokoch 1927 – 1935. Text nám pomôţe dobre pochopiť príčiny veľkého vysťahovalectva z Oravy. "Počasie je nepriaznivé, aj zima, lebo sa nedá furmančiť. Na poliach jesenná sejba vymrzne, na jar je počasie tak zlé, že sa nedá riadne siať, seje sa neskoro. Chudobný roľník nemá dostatok hnoja, nemá riadne obilie na osivo ani sadbu a sadenie nie je dosť silné, aby vzdorovalo silným jarným a jesenným mrazom. Čo zostane a čo by sa dalo zužitkovať, seno, otava a obilie po žatve, nemôže sa zachrániť pre nepriaznivé počasie, zobrať a uskladniť do stodoly a tak zhnije na poli. Takéto úrody, čo sa zrna týka, sa nedajú na ľudskú potrebu mlieť, slama a potrava pre dobytok upotrebovať, lebo z toho ochorie. Toto sa opakuje z roka na rok. Postupne tak ako má tunajší maloroľník menej príjmov, dôchodkov, zárobkov, nemôže si zadovážiť dostatok umelého hnojiva, jedinej podmienky tohto hospodárstva. Tunajší roľník spotrebuje slamu na kŕmenie dobytka, na stelivo používa mach a smrečinu. Do hnoja tečie dažďová voda, ktorá to najlepšie z hnoja vymyje tak, ako na poliach prudké jarné dažde a jesenné lejaky odplavia aj hnoj aj humus. Je vôbec nešťastie tohto obyvateľstva, že sa tu musí trápiť a hospodáriť na poli, ktoré je viac menej už od prírody predestinované na to, aby tu bolo výlučne len lesné hospodárstvo, chov dobytka a ovčiarstvo. Je smutný osud tunajšieho obyvateľstva, ktoré nedopracuje toľko obilia s úmornou prácou za pol roka, koľko mu je potrebné na celoročnú výživu. Pre týchto úbožiakov by bolo potrebné, aby aspoň polovička bola kolonizovaná na lepší kraj ... maloroľník nie je v stave vyživiť rodinu, zaplatiť dane a úroky zo svojich dlhov. Ostáva im predať hospodárstvo, inak ho postihne exekúcia".

Boli tri možnosti riešenia katastrofálnej situácie: Intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby získať viac potravín, ktorá však v daných podmienkach nebola moţná. Odsťahovať sa do mesta a zamestnať sa v rozvíjajúcom priemysle. Na Orave sa však priemysel vôbec nebudoval, preto sa niekoľko rodín vysťahovalo za prácou do Budapešti, ktorá sa rýchlo rozrastala a poskytovala obmedzené mnoţstvo práce. Preto im zostávalo iba:

Vysťahovať sa za prácou do USA

V USA sa po skončení Občianskej vojny v ktorej zvíťazil priemyselný Sever prudko rozvíjal prie-mysel a Amerika potrebovala veľké mnoţstvo nových pracovných síl. Preto sa majitelia baní v roku 1877 rozhodli, ţe aj na Slovensko pošlú agentov, aby verbovali robotníkov pre banský a oceliarsky priemysel v USA. Amerika poskytovala pracovné príleţitosti aj pre nekvalifikovaných robotníkov a zárobok bol v porovnaní s Uhorskom niekoľkonásobne vyšší. V rokoch 1875 až 1914 emigrovalo do Spojených štátov viac ako 620 000 Slovákov.

Na rozhodnutí vysťahovať sa do USA mala vplyv aj stupňujúca sa maďarizácia. Deti v školách sa učili po maďarsky, na úradoch sa komunikovalo v maďarskom jazyku, všetky dokumenty boli v maďarčine a na obchodoch a budovách boli maďarské nápisy. Všetko presviedčalo obyvateľov Žaškova, že nie sú Slováci, ale Maďari. To viedlo k oslabeniu vzťahu k domovu a uľahčilo rozhodovanie o ceste za more.

Aj v Žaškove boli agenti verbovať na prácu do Ameriky, boli tu tieţ agenti lodných spoločností, ktorí dávali informácie o cestovaní a dali sa u nich kúpiť aj lodné lístky. Objavili sa aj prevádzači na územie Poľska, cez ktoré sa dalo bez pasov "na čierno" dostať do prístavu Hamburg a ušetriť peniaze a energiu na vybavovanie pasu.

Veľká časť vysťahovalcov sa neplánovala usadiť v USA natrvalo. Plánovali niekoľko rokov tam pracovať, našetriť doláre a s úsporami sa vrátiť domov; kúpiť pôdu, postaviť murovaný dom a ţiť v lepšom sociálnom postavení. Ktorí sa rozhodli v Amerike natrvalo usadiť, predali svoje pole, dom a ostatný majetok, tým získali peniaze na cestu a na usadenie sa v novej vlasti. Na cestu si brali oblečenie, peniaze a najmä stravu.

 

Počet vysťahovalcov zo Žaškova

Počet vysťahovalcov zo Žaškova (aj z celej Oravy) nebolo moţné donedávna zistiť. Nezachovala sa evidencia vydaných pasov pred rokom 1914, ţiadosti o vydanie pasu sú nekompletné, náhodne roztrúsené v archíve ţupy. Tieţ sa neviedla evidencia cestujúcich do Ameriky. Okrem toho veľa ľudí odchádzalo do Ameriky bez pasu, "na čierno" mimo evidenciu. Ţupní úradníci odhadovali, ţe takto vycestovala väčšina vysťahovalcov, proti čomu sa robili aj policajné opatrenia, ale neúspešne. Preto v monografiách jednotlivých obcí je stať o vysťahovalectve napísaná len všeobecne bez konkkrétnych údajov. Je to biele miesto v dejinách obce.

Zoznam vysťahovalcov do Ameriky, ktorý vypracoval v roku 1901 richtár Jánoš Furinda: 

vystahovalectvo_richtarov_zoznam_1901

V Župnom archíve sa zachovali menovité zoznamy vysťahovalcov do Ameriky z jednotlivých obcí v dobe od r 1875 do októbra 1901, ktoré na príkaz ţupana vypracovali richtári a obvodní notári. Tieto zoznamy výborne doplňujú americké pramene, pretoţe uvádzajú aj vysťahovalcov zo Ţaškova pred rokom 1892, ktorí v sprístupnenej americkej evidencii nie sú. V zozname je 19 vysťahovalcov do Kanady a 9 do USA; spolu 28 vysťahovalcov

evidencia_v_usa

Americké úrady umoţnili prístup do evidencie prisťahovalcov Imigračného úradu na Ellis Islande v New Yorku, kadiaľ prešli všetci prisťahovalci v rokoch 1892 – 1924. To bola doba v ktorej vycestovala drvivá väčšina emigrantov zo Žaškova, pravdepodobne všetci. Vyhľadávanie sťažovalo, že mená a názvy boli písané maďarským pravopisom a pri prepisovaní do evidencie americkí imigrační úradníci ešte viac skresľovali slovenské mená. Napriek uvedeným problémom nám to umoţnilo podľa mena a miesta pôvodného pobytu vyhľadať 86 vysťahovalcov zo Žaškova. V zozname sú všetci ktorí pristáli pri brehoch Ameriky; s pasom alebo bez neho. V tabuľke uvádzam všetky údaje ktoré sú v evidencii, mená a názvy uvádzam tak ako sú v origináli.

 

Prehľad vysťahovalcov z obce Žaškov do USA v rokoch 1892 - 1924

Zoznam vysťahovalcov vo formáte pdf.

Podľa veku najväčšiu skupinu tvorili vysťahovalci vo veku 31 - 40 rokov - 29 osôb tj. 33,7%, prie-merný vek 29,2 rokov. Vysťahovalectvo bolo doménou mužov, žien bolo prekvapujúco málo, v porovnaní s inými obcami, z ktorých žien bolo iba o málo menej ako mužov. Celkovo sa vysťahovalo 79 mužov, tj. 91,9%, žien 7 tj. 8,1%. Z mužov bolo ženatých 59 (74,7%), slobodných 20 (25,3%); ženy vydaté 3 (42,9%), slobodné 4 (57,1%). Najviac Žaškovcov pristálo v New Yorku v r. 1904 – 14 (18,6%) osôb, potom v roku 1909 11 (12,8%) osôb.

 

Cesta do prístavu

Keď boli so všetkým pripravení vydali sa zo Žaškova na ďalekú cestu. Často ich sprevádzal agent lodiarskej spoločností, ktorí im pomáhal orientovať sa v novej neznámej situácii. Vysťahovalci ktorí mali pas cestovali železnicou juţnejšou trasou do prístavu Brémy (65 osôb), tí ktorí pas ne-mali, odchádzali "na čierno" a cestovali severnejšou trasou cez územie Poľska a Nemecka do severnejšie poloţeného prístavu Hamburg (5 osôb). Ďalších 11 cestovalo z prístavu Fiume v Stredozemnom mori a 4 z Liverpoolu. V prístave sa ubytovali v prístavných barakoch, v ktorých čakali na loď. Zakúpili si lodné lístky (pokiaľ ich uţ nemali zakúpené doma od agenta lodnej spoločnosti) do najlacnejšej 3. tzv. "vysťahovaleckej triedy".

Lodný zoznam vysťahovalcov:

 lodny_zoznam

lode

Plavba

Cestujúci 3. triedy boli umiestnení v podpalubí, v malých izbách leţali ľudia na regáloch na jedno-duchom slamníku, spolu muţi, ţeny aj deti. Strava bola minimálna, väčšinou sa museli stravovať zo svojich zásob. Pitná voda sa rozdávala na prídel len v časových intervaloch, alebo len raz do dňa. Hygiena bola nedostatočná, vzduchu v izbe málo, mnohých premáhala morská nemoc.

Po 15 až 60-tich dňoch – podľa rýchlosti plavby - pristála loď v prístave, pri móle East River v New Yorku. Vysťahovalci 3. triedy boli prevezení člnmi alebo trajektami na ostrov Ellis Island, kde sídlil Imigračný úrad a kde museli Žaškovci prekonať poslednú prekážku na ceste za lepším životom.

 

Imigračný úrad

V rokoch 1820 – 1892 sídlil Imigračný úrad na juhu Manhattanu v prístave Castele Garden. Odtiaľ ho presťahovali na ostrov Ellis Island, kde v tieni Sochy Slobody postavili novú budovu z "Gruzínskej borovice" a otvorený bol 1.1.1892. Tento ostrov sa premenil na malé mesto, v ktorom sa nachádzal nový Imigračný úrad, súd, škola, nemocnica, obchody a ubytovne. Večer 17. júna 1897 budova do základov vyhorela. Okamţite začali stavať novú "ohňovzdornú" budovu otvorenú 17. decembra 1900 a v tento deň prijali 2 251 prisťahovalcov. Cez tento ostrov prešlo medzi rokmi 1892 aţ 1954 do Ameriky viac ako dvanásť miliónov (uvádza sa aj 17 milionov) prisťahovalcov. V novembri 1954 bol Ellis Island oficiálne uzavretý. V r. 1965 vyhlásili Ellis Island za súčasť Sochy slobody, ktorá bola postavená na susednom ostrove, za Národný pamätník. Po dôkladnej rekonštrukcii otvorili ostrov pre verejnosť a v budove Imigračného úradu zriadili múzeum "Ellis Island Immigration Museum". Múzeum prijalo takmer 2 milóny návštevníkov ročne.

 

Kontrola na Imigračnom úrade

Vláda Spojených štátov zaviedla regulačné opatrenia. Do krajiny nesmeli vstúpiť: chorí, najmä na infekčné nemoci, negramotní, a úplne nemajetní – prisťahovalec musel mať majetok, min. 10 dolárov v hotovosti, alebo sponzora. ktorý by sa za neho zaručil. Preto musel kaţdý imigrant absolvovať lekársku a právnu kontrolu. Po prevezení na ostrov Ellis Island oddelili mužov od žien a detí. Všetkých zoradili do radu a čakala na nich vstupná zdravotná prehliadka.

Prehliadka začala uţ pri vstupe do hlavnej haly. Do haly viedli schody, na konci ktorých stál lekár a pozoroval prichádzajúcich hore schodmi. Všímal si, či niektorý z nich nekríva, či nie je veľmi zadýchaný, či sa u neho navonok neprejavuje nejaká fyzická, psychická alebo motorická porucha.

Následne ich kontroloval očný lekár, ktorý po rýchlom zbeţnom vyšetrení rozhodol, či dotyčný pokračuje ďalej, alebo ho poslal na detailnejšie vyšetrenia, alebo ho hneď vrátil na najbliţší parník do jeho krajiny, odkiaľ prišiel. Od očného lekára ho poslali na ďalšie vyšetrenia, kde sledovali duševné či fyzické deformácie, nákazlivé choroby, tehotenstvo, pohlavné choroby a podobne. Po kaţdom vyšetrení prisťahovalcovi na hruď napísali kriedou nejaký znak, ktorý predstavoval v skratke jeho diagnózu.

Po vyšetreniach čakal prisťahovalca pohovor s úradníkom, ktorý mal pred sebou spis o všetkom, čo sa jeho osoby týkalo. Tento spis bol doplnený o jeho chorobopis, ktorý mu tam lekári urobili. Všetky tieto náleţitosti boli podrobne skúmané a na ich základe sa úradník rozhodol, či prisťa-hovalca do krajiny pustí, alebo nie. Úradníkovi často pomáhal tlmočník, keďţe väčšina prisťa-hovalcov neovládala anglický jazyk. Kaţdému bolo poloţených tridsať dva otázok, v ktorých sa ho pýtali na jeho meno, vek, povolanie, krajinu pôvodu, či je vzdelaný, či vie písať, čítať, koľko peňazí si nesie so sebou a podobne.

Ak mali kontrolovaní nejaké problémy umiestnili ich do tzv. "väzby". Napríklad ţeny s deťmi, ktoré cestovali samé, museli v tejto väzbe počkať, kým pre nich neprišiel ich manţel. Ľudia, ktorí cestovali bez peňazí, museli počkať na niekoho, kto im prinesie peniaze, alebo sa za nich verejne 12 finančne zaručí. Chorí a tehotné ţeny boli nútené ostať v nemocnici. Zločinci a políciou hľadané osoby boli hneď zadrţané a vyhostené. Táto väzba trvala pre niekoho pár hodín, pre iného pár dní, no našli sa aj takí, ktorí tam strávili niekoľko mesiacov. Pribliţne 80 % všetkých prisťahovalcov strávilo na Ellis Island len niekoľko hodín. Ostatní prisťahovalci boli zadrţaní pre nejakú zdravotnú alebo administratívnu príčinu a len 2 % boli automaticky vyhostení z krajiny.

 

 V Amerike

Žaškovci sa usádzali v priemyselnej oblasti v severovýchodnej oblasti v štátoch New York, New Jersey, Illinois, Connecticut, Ohio, ale najmä v Pensylvánii, kde sa mesto Pittsburg stalo najväčším strediskom Slovákov. Život v Amerike bol pre pre nich ťažkou skúškou. Po neľahkých udalostiach doma, ťažkej a nepríjemnej plavbe po mori, stresujúcich podmienkach na imigračnom úrade sa dostali do ďalšej neľahkej situácie. Prvoradou úlohou bolo usadiť sa, nájsť si čím skôr prácu a začať sporiť. Vysťahovalci zo Žaškova boli v drvivej väčšine nekvalifikované pracovné sily, preto sa zamestnávali v baniach a oceliarňach. Práca v týchto profesiách bola často oveľa ťažšia ako doma, no pláca sa nedala ani zďaleka porovnať. Baníci a pracovníci v železiarňach mohli zarobiť až $1.50 - $2.00 na deň. Doma by pritom zarobili niečo okolo 15 – 30 centov. Zatiaľ čo muži pracovali v baniach a továrňach, ženy sa buď starali o domácnosť alebo o ubytovne, prípadne tiež pracovali. Ľudia pracovali v neľudských podmienkach, pri nedostatočnej hygiene, v uzavretých priestoroch v baniach a továrňach, časté boli aj smrteľné úrazy.

Prisťahovalci zo Žaškova sa pripájali k už existujúcim slovenským komunitám, zapájali sa do činnosti slovenských spolkov, prispôsobovali sa novým životným podmienkam. Zdôrazniť ale treba, že pri krstinách, sobášoch, pohreboch, zábave a iných príleţitostiach dôsledne zachovávali zvyky, tradície a obrady z domova.

 

Život Slovákov v Spojených štátoch výstižne charakterizoval významný dejateľ K. Čulen, keď povedal: "Nikde nebolo Slovákom tak dobre ako v Amerike, ale nikde netrpeli toľko ako v Amerike."

Graficky spracované údaje evidované pri príchode do USA u 86 Žaškovcov vo formáte pdf.

Spracoval PhDr. Juraj Laššuth